Basnicky.sk

Navštíviac tamten dom, brat nespozná vlastného brata,
a keď sa konečné stretnú, vďačne ho neobjíme.
Cudzia ho zarazí reč, čo vraví mu z príbuznej tváre -
je náš, to šeptá mu zrak, ale sluch neverí mu.

Aj keď tak hlboké rodina synom raz vrúbila rysy,
že nikde nezmôže ich vyhladiť ani sám čas.

Ako dva pramene v jedno keď koryto oba sa vlejú,
ale aj po dlhej plavbe farba ich rozdeľuje -
tak aj tých rodákov, zápas čo vzájomný do seba vkliesnil,
jednostaj rozlučuje od seba dvojaký zvyk.