Basnicky.sk

Vchádzam dnu
do baru
zohriať sa
moja rutina
každý utorok a štvrtok
keď čakám na vlak
po kurze z francúzštiny
ten nádherný jazyk
ktorý vraj šľachtí ducha
určite si to myslel aj
Nabokov pri písaní
Lolity
alebo Dostojevskij
v ktorých tvorbe
možno nájsť idiómy krajiny
Galského Kohúta
ktorý mi však
evokuje skôr Fénixa
keď vždy po zhorení
vstával
z popola
ako aj tá sublime France
dnes znova chcená
socializmom
ale ona taká v skutočnosti
nie je.

Usadám si a
objednávam ako vždy čaj
pardon minule to
bolo pivo
no cez tú zimu
je mi clivo
tak predsa zas raz
ten čaj.

Myslím na ňu
stále
už dva týždne
vo dne či v noci
a neviem
čo ma na nej
tak fascinuje
asi tá nádherná nedobytnosť
ktorá má núti
byť stále v strehu
a stále mám nutkanie
sa jej pripomenúť
aby nezabudla
kto ju má naozaj rád
a kto má skutočné hodnoty
narozdiel od iných
nápadníkov.
Ale teraz je v Ríme
odletela
ako lastovička
za lepšími časmi

Tak veľmi mi chýba
že píšem z prvej
a čistím si myseľ
aj ducha zároveň
a je mi o čosi lepšie

Zaplatím a odchádzam
na vlak
paralela s ľuďmi
ktorí sú ako stroje
ktoré neustále prichádzajú
a kamsi zase odchádzajú
a ja som ich
nástupište
a snažím sa ich
aspoň na chvíľu
pozastaviť
nech si uvedomia
že jediné prečo sa oplatí
žiť je láska
a ak ju nezažijú
nemuseli sa ani narodiť