Basnicky.sk

Zo strachu pred tebou
zatváram dvere
lebo sa bojím,
že neprídeš.

A v tej samote
zrazu túžim žiť ako ty...

a opustiť ma.

Lebo je tu čierno
a mám pocit...
že splývam.

Lebo jedinou farbou
sú tie milióny galaxií
čo sa mi vlievajú do uší
keď dvíhaš telefón
a ja nemám slov,
lebo je tu tma...

Bojím sa tvojich farieb v noci.
Keď sa túžim chytiť tvojich paprskov
a ty mi povieš...
že to nie si ty.

Že ty si tou dúhou,
ktorá potrebuje svetlo, aby vynikla.

Až keď ma stretol ten hlas,
na vrchole stromu,
hľadiac na slnko a umierajúc túžbou
byť ako ono.

Povedal mi: "Zachej, zídi dole,
dnes budem večerať u teba."

Posledná aktualizácia: 29. 11. 2013 00:21