Basnicky.sk

tyraell  Zobraziť/skryť lištu autora

Mauzóleum

Takmer bez stôp
mizli svetlá.
Aleje skiel
úročili každý tieň
a jeho hriechy
žlto páchnuce na stenách
hladil brečtan
plytko
dýchajúc prach.
Necítil lejak
živé kosti
bubnujúce na bolesť
namiesto škrípajúcich dverí
- jediná odpoveď hosťovi
sú slová: NIČ a SVETLO.
Na náhrobnom kameni sa píše:

Strach z jeho tehál bol zomletý na chlieb,
aby kvitol v každom z nás.
Dátum vloženia 25. 10. 2013 18:24
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2091
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. niektoiny

    ok tu asi plati ta vec ze menej je niekedy viac

    26. 10. 2013 01:35
  2. tyraell (napísal autor básne)

    to si myslel kladne, či negatívne? každopádne vďaka za koment

    26. 10. 2013 01:38
  3. niektoiny

    pre mna je to tazke citanie

    26. 10. 2013 01:41
  4. eres

    málo zrozumiteľné aj pre mňa, aj Živé sochy.

    27. 10. 2013 19:51
  5. tyraell (napísal autor básne)

    Mauzóleum je súčasť jedného spoludiela (ktoré čoskoro ukážem v plnej kráse), takže súhlasím s nezrozumiteľnosťou, pokiaľ by som vás neuviedol do bližšieho kontextu. Ale Živé sochy sú explicitnejšie než väčšina mojej tvorby...
    Každopádne u mňa platí, že nechávam veľký priestor čitateľovi...

    27. 10. 2013 22:03