Basnicky.sk

Keď cez tie slzy, čo padajú
pozerám sa na svet,
na tých ľudí, netvorov čo mi pľujú
tú hnusnú, škaredú slinu, na môj kvet.



Snáď len pošmykmúť sa dá,
no spadnúť už nie,
jak človek, čo na zem padá,
a sveta viac preňho niet.


Len do diaľky dívam sa
tam vidím jasný svetla zdroj
kde duše mojej otvára sa
tu celý ohňov, lásky zbroj.



Kedy už prídeš,kedy?
A čo mi povieš vtedy?
Azda nie že zostanem tu ja a múza
a oboch nás len veľká slza.