Basnicky.sk

Niežeby som to toľkokrát skúšala
byť pochopená
ale chcela by som aspoň chápať seba teraz
vypustiť nejaký neovládateľný prúd slov, ktoré by som povedala nekontrolovateľným hlasom, ktorý si neviem predstaviť, lebo svoj hlas kontrolujem, myšlienky premýšlam vopred a slová moje sú bludné, ale múdre, ale cudzie.
a precičitala som si po sebe odstavec a samotná reč je tak obmedzená že sa do nej musím prepínať. Prepnutí ste v reči.
a kde je prejav seba
no žeby čin bol zrkadlo
tak to je dosť zkľučujúce pretože ak som len to ako sa správam a nič čo si myslím
abo by som povedala
tak je to teda pekne v riti
taže vlastne kamuflážna naoko honba za pravdou a krásnou podstatou seba až dovtedy kým tá podstata prestáva byť krásna
nech sa strčí pravda o ktorej toľko pýtam vysvetlení objasnení
kde k sakru a načo shit všetko viem
a všetko zopakujem
ak budem chcieť
no naozaj
naozaj
ak by malo byť
tak radšej nech pravda vôbec neni
neni neni
nech je ticho
radšej nech ste ticho ako by ste odhlalili niečo o mne predo mnou
dajte neodhaľujte dajte pokoj
tento svet proste nefunguje
a ak by fungoval tak viem čo by som musela byť
tak radšej nefunguje
lebo hoci by to bolo odvážne a dojemné a hlboké a krásne
ja sakra sa radšej vyhnem všetkej odvahe
a nič charakterné ma len tak počas dňa nestretne
o bože naozaj je čas si niečo pripustiť?
musím si niečo pripustiť?
hovná.
kto by chcel fungujúci svet.
Kto si chce odvykať
kto berie zmeny v pohode.
prečo mám byť z tých trpiteľov čo si uvedomia
všetko raz
prečo nie sú pravý poklad múdre slová
prečo nestačí len zbierať čo je pekné
prečo sa je čo zaoberať na tom že kto som
keď som to ja
narodená do mňa
tak aspoň ja jediná by som mohla byť
obdarená takou poctou to vedieť a nehľadať
no je možné že to vedia všetci presne okrem dotknutej osoby najviac ktorej by sa to fakt zišlo.
Nepopierateľný je svet,
že je v rozpore so mnou,
že sme nenašli v sebe pochopenie.
páni majstri
rada sa na vás otáčam
s milióntou otázkou v podobnom neúčinnom znení
jak to že nieste zatratení
zarastení popínavým leptajúcim rastom
v živých kríkoch uväznení
naháňaní minotaurom
a strašení nehmotnými hlasmi
Každý odpovie a vďačne
lebo aj jemu bolo pomôžené
podelí sa
len ja hltám už toľký podiel
a stále sa len motám
pobodliakovaná
na odpovede nieto núdze
na činy áno
no aj na iné
aj na iné
nie len niečo je kon
celé dni sú moje počiny
aj keď sa ich snažím zabudnúť.
a keď to nedopadne hrozne
tak aj môžem.