Basnicky.sk

Ak by sa dnes mal uzatvoriť svet, moje spomienky a moje vnútro postačia.
ako atómový kryt, v ktorom som teraz ukrytá,
ako teplo mojich nadrozmerných šiat a topánok, do ktorých nikdy nedorastiem.
Do väčšiny rolí ktoré som si kúpila.
A ktoré dedím a čakajú ma v zabudnutých skriniach, ktorým ešte budem musieť čeliť. V tomto živote.
Mám viac majetku ako vlasov.
Možno preto padajú.
Už aj narodila som sa s menom.
Domovov mám ako prstov.
a otcov ako desať nôh.
Som majetná a majetnícka.
Ste navždy moji…
väzni v mojom prajedinom kryte…
A odtlačky vaše na jeho stenách vryté…
Prosím choďte!
Opusťte toto miesto skazy!
Zatlačte dvere
A nechajte ma tu s mátohami.
Ja poznám túto našu hru.
Však prízrak?
Dáme si čajík v šatníku?
Medzi toľkými nežnými rukávmi
Na mojom hrdle.
Zbierka pozbiera svojho zberateľa.
Už ani kúsok nepripadá mi byť môj.
Ja pamätám si seba!
Možno vidieť sa teraz bez spomienok a bez snov,
by ma zabilo.
Kto môžem byť bez všetkého čo vlastním?