kráľovná nenávratu
zadriapla svoje vychudnuté prsty do niektorých z posledných stôp hliny.
Doteraz čakala na výzvu k návratu
Jej telo ešte pripomína trón,
No jej oči vpadnuté a podškrtnuté
jazva derie sa na povrch z vnútra
Fialová je farba noci do ktorej stratila svoj deň
a sivá farba kože, ktorá už nemá čo obopnúť.
Nič sa nedeje dvakrát tak isto dievča
A ty si v tom mala istotu.
Čierny pazúr sa zlomí zlej ženy
a ona priloží brucho aj hrdlo k popraskanej pôde s povzdychom.
Som navždy preč?
Viečka privrú bolesť
Na chvíľu či veky…
Do zachmúrenej mysle
v úspornom režime
sa vpustí spomienka…
Ani osud, ani dedičské právo
tvoj rozmar levica
ti nezaručí.
Priťažká je minulosť
v tvojom vemene
keby aspoň nejaký pytliak chcel ešte trochu zlatistú srsť…
Dátum vloženia 14. 10. 2013 09:38levíča
kráľovná levia
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1430
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti