Najmenšia kvapka rannej rosy,
dopadá na zem, stráca sa v tráve,
a tá ju na steble odvážne nosí,
sťa zafír či iné čosi ligotavé.
Keď najmenšia kvapka zo stebla trávy,
stráca sa v zemi, dodáva vlahu,
ale vlaha kvetou miery do žihľavy,
udúša poslednú nádej a snahu.
I najmenšia kvapka nepozná brata,
a pŕhľač s ňou rastie viac než je zdravé,
a kvet ľalie už má cenu zlata,
či má právo byť, či právo byť v práve?
Tá najmenšia kvapka zmenila svet,
dodala životu nahorklú chuť,
skrz jej vinu už nevzrástol kvet,
bez ktorého svet nevie vykvitnúť.
S najmenšou kvapkou nesmiete túžiť,
kým nemáte v duši trošičku viery,
tou troškou v pŕhľave je kvet na ruži,
do ktorého nádej svoju som zveril.
Na ostni tŕnia tohto kvetu,
kvapka rosy nezná škody,
veď tie netušia čo zmetú,
keď sa spoja z kvapiek vody.
Dátum vloženia 12. 10. 2013 15:40matbab
Kvapka bez zmyslu ;)
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1673
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti