Na koberci z umelých rovín
sa rozbiehaš tam
kam nedovidím.
Čo ak vyletíš
príliš vysoko
a riedky vzduch
ťa neudrží?
A ja nebudem vedieť
prečo to robíš
nebudem držať
belasú plachtu
ani jej skoby.
Čo by som aj prosil
nech mi Boh dá silu
vyhrať nad sebou.
***
Zostaň
a drž ma
ako kedysi.
Zdieľaj so mnou osudy
a chyby
všetky pády
čo sa stanú.
Pootvorím bránu
nech už môžeš vojsť
pomaly
a znovu
vo mne precitnúť.
Som slobodná
ale na život
potrebujem teba.
Dátum vloženia 3. 10. 2013 21:51nickmyname49
Letmé pohľady
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1705
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49 (napísal autor básne)
18. 09. 2009
3. 10. 2013 21:51 - papilio_ulisses
návraty? celkom pekné
5. 10. 2013 12:36 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Vďaka (Budiš mäta)
11. 10. 2013 13:15