Basnicky.sk

Píšem stropu
že som prišiel
k láske

nedobrovoľne

ako prsty
kričiace z pod dverí
na vystrašenú posteľ

aspoň tú som zviedol

idiot

zaspávam ako
na bežiacom páse
v nočnomorovom
sklze

len nezaspať
bez slova
v mrtvolnom tichu
s poučením
v pootvorenej skrini
plnej očí

poslušne ležím
s neznámym dychom
klopkajúcim na spotený
chrbát

raz
kedysi dávno
som sa aj otočil

zlo s papierovou tvárou
a trojuholníkovými očami
ukľudňovalo moje
polozaspávanie

v márnotratné ráno
sa mi znovu pripomenulo
ako klinec do truhly
do ktorej ani
nemusím

čo bolo zhmotnené
predsa koniec rozpustí
ako šumivú tabletu
vo vlhkých očiach

láska

až si pojdeš zaplávat
v mojich slzách
hodím ti
záchranne koleso

kým ťa sám
nezabijem

potom tam na mňa
počkaj

musí sa mi podariť
umrieť až
na konci