Basnicky.sk

Daniell.  Zobraziť/skryť lištu autora

Mária

Vo svetle sviec,ktoré horia pre naše spomienky,
dotýkam sa chvíľ,ktoré pripomínajú všetko čo sme zažili...



Cez letné prázdniny
ako dieťa som behával po trávniku
(u teba doma na dvore)
chytával motýle do ruky
a svet sa zdal taký
skutočný



Stále mám v ušiach tú vetu:
"Jedného dňa z toho Danko môj,vyrastieš."
Hovorila si ju toľkokrát,
no nikdy si nespomenula,že keď sa to stane,
dvere sa zatvoria a ty odídeš.



tak sa dnes pýtam anjelov



Kam vedú schody bez teba?
Kadiaľ sa k tebe dostanem
a prečo ťa Boh chcel mať iba pre seba?


Je tak ťažké zmieriť sa a vydržať,
na mieste spomienok,kde viac objatie nenájdeš,
tou vetou od teba,zhora chceš mi napršať:





" Jedného dňa z toho Danko môj,vyrastieš. "

Posledná aktualizácia: 12. 9. 2013 16:52
Dátum vloženia 12. 9. 2013 15:43
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2993
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Daniell. (napísal autor básne)

    Venované osobe,ktorá mi nikdy neprestane chýbať...

    12. 9. 2013 15:43
  2. Tatianna69


    ďakujem, že som mohla čítať

    12. 9. 2013 20:20
  3. Daniell. (napísal autor básne)

    Ja ďakujem za koment.

    13. 9. 2013 15:43
  4. nickmyname49

    spomienkové majú svoju osobitnú osobitosť (kakao)

    21. 9. 2013 13:21