Basnicky.sk

Priamo vrhnuté do oceánu plného kalu
ľud ich poslal na neznámu misiu
a navravel im samé klišé ,ktoré sa už dávno stali klišé,
že spasia svet na ceste vydláždenej ranami našich predkov.

Vraj tam niekde za horami leží miesto,
ktoré patrí len a len im...a Kristovi.
Ó blažený Jeruzalem, už si idú po teba
a umyjú tvoje hradby plné preliatej krvi a zaschnutých slín.

Nič vám nemožno vyčítať milé deti,
ste len nositeľmi snov v dobe plnej insomnie.
Snov spoločnosti, ktorá sa snaží paušalizovať
vaše názory a po jednom ich vešia na kríž
tak ako zavesili Ježiša, toho dobrého „recidivistu“.

A potom, keď už nemožno ďalej maskovať
priezračnosť a čistotu oceánu,
stávate sa rybami, ktoré požierajú svojich vlastných aby prežili.
Opraviť učebnice biológie- ryby predsa nemajú chrbtovú kosť.

Vídavam vás toľkokrát ako sa snažíte nájsť samé seba
stojac na prahu dospelosti za zabuchnutými dverami.
Chlapci oblečení vo flanelových košeliach
nasiaknutých sentimentálnym potom,
čakajúci pred disco budovami pripravení zakryť svoju beznádej
a predať falošnú radosť rovnako nešťastným dámam,
ktorých srdcia sú už dávno pochované na Golgotskej pláni,
a nechali tak svoju dušu putovať osamotenú týmto svetom.

Ľutujem vás milé deti tak úprimne ako len viem,
že vaša výprava životom sa predčasne skončila
zapredaním vlastného ja Bohu, ktorý nejestvuje
a možno ani nejestvoval, ktovie....

Posledná aktualizácia: 6. 9. 2013 15:33