Hovorila si,že veľkí chlapci neplačú,
neronia slzy a nepotrebujú objatia...
Pamätáš?
Keď si mi klincami pribíjala hlavu do steny
a pochovávala srdce zaživa,
v období najväčšej skazy,keď som ako zmyslov zbavený,
zapíjal lásku,čo ty si už dávno zabila.
Bol to čas dokonalosti navonok
a bozku čo vykrváca na púdri,
boli to chvíle,čo otvoria ti rázporok
polámu,porežú
a rozkurvia ťa vo vnútri.
Tak ako moja mama vravela...
Svedomie nepozná zapríčinenie
a každý vrah po búrke sám v tichosti sa utopí,
láska je trať,ktorá nepozve ťa na vyrazenie,
neodomkne bez iskry a len zamilovaný to pochopí.
Že zima už nebude jak bývala,
žiadne noci pri krbe a všetko,čo ešte niečo znamená,
vyliečil som sa v čase,kým o iných si snívala
v období najväčšej skazy,
teraz si sama,láska moja zhýralá.
Posledná aktualizácia: 4. 9. 2013 15:45
Dátum vloženia 4. 9. 2013 15:32Daniell.
Rázporok
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1674
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
pekne si to ...
5. 9. 2013 10:33 - Daniell. (napísal autor básne)
Ďakujem.
7. 9. 2013 12:14 - nickmyname49
až na tú nadávku, je to super, Dan
7. 9. 2013 20:20 - siva_myska
som rada, že som si od teba po dlhej dobe niečo prečítala...dobré to je...
7. 9. 2013 23:29 - Daniell. (napísal autor básne)
Díky obom.
8. 9. 2013 12:52 - tyraell
pekne si to a aj s tou nadávkou
8. 9. 2013 19:26