Basnicky.sk

Toto dievča je až moc pekné ,
Mohlo by spievať i krásne piesne,
Nemá rado hlad ,
Keď sa jej chce spať.

Klipká zlatistými očkami ,
No nejde to opísať všetko slovami.
Slová sú pri nej až príliš krátke ,
No ja tu o jej kráse skladám básne.

Básne neprídu na um až tak rýchlo ,
Ba by už nikdy jej srdce nestíchlo.
Jej srdiečko čoraz viac mám rád,
No je to zvláštne , neraz cítim chlad.

Chladivý vánok sa jej vláskami preháňa ,
Jej krásne pramene vlasov sťa tečúca fontána .
Neraz som videl jej slzy spanilé ,
No vedel som že jej srdce je predsa na žive .

Živý človiečik vie ona byť ,
No nie každý ju chce pochopiť .
Chápať ju neraz ťažko v danej chvíli ,
No môj šiesty zmysel vie o čom jej srdce chýri.

Celá prekypuje humorom ,
No má chvíle v ktorých si vraví : ,, no zbohom !‘‘ ,
Vystrájať , skákať , jašiť sa ,
Hlavne z problémov netreba zblázniť sa .

Zblázniť sa neraz rýchlo zo života dá ,
Nemaj strach i svetlé stránky život má .
Moje texty vyznejú neraz na city hravo ,
No dievča nezabúdaj , koľko ľudí v ťažkej chvíli pri tebe stálo !

Pohľadom neraz metieš okolie ,
Ako slnko pod oblakom v zimné obdobie .
Čo len chvíľu nepozorný k tebe som ,
Hneď ma strhneš nebojácnym výkrikom .

Kubo ! Čo je ti?
Vari si smutný alebo nie som ti dosť dobrá ?
Môj úsmev naznačí že v poriadku som ,
Občas sa len strácam so svojím rozumom ...