Basnicky.sk

Zdá sa, že som konečne našiel to,
čo sme všetci tak márne hľadali.
To, bez čoho sme boli len obyčajnými brakmi,
ktoré sa bezhlavo plavili rozzúreným morom
a každá ďalšia vlna kruto rozbíjala naše duše.

Je to len obyčajná láska...
Tá, o ktorej každý rozpráva
akoby šlo o ten najjednoduchší recept dokonalého života.
No keď sa už konečne rozhodneme plniť jeho obsah
prichádzame na to, že jej nie sme súci...

Prečo jej výsledok nakoniec vždy obíde naše očakávania?
Je chyba v nás alebo v NICH?
Som presvedčený, že sme schopní citu
aj samotnej obety- dôkazu našej viery v šťastie.

Čo ak je láska len kolektívna hra
v ktorej vystupujú minimálne dva subjekty?
Obeta si žiada dvoch,
a ja cítim, že si neobetovala ani osminu mojich myšlienok.

Vždy som kypel túžbou po tvojom zjavení,
okrem toho večera, keď si sa skryla za absenciu času
a vravela, že sa potom ozveš-
predtucha zlého konca.

Ale ty si sa naozaj ozvala,
tak nečakane a tak silno,
že nastal pretlak v mojej duši-
absencia tvojej vôle.

A tak som zase tam kde pred tým,
v štádiu márneho hľadania lásky...