Basnicky.sk

nickmyname49  Zobraziť/skryť lištu autora

Úpadok

Kŕmia nás
ako husi,
keď sa sami dojíme,
verejne
pred našimi deťmi.

Stoka je symbol pre život.

Nikto mi nesmie siahnuť
na prvopočiatok poznania
že už som zrelý
poraziť sám seba
hlúposťou,
cynizmom,
hračkárskym bagrom.

Keď sa túlam svetom,
nespoznávam nič len
reči.

Ten si, tam si, to si...

Bublina narastá
priamo úmerne
s túžbou žrať
hrste plné hnoja.

Dostali sme sa
do éry extrémov.

Chránime životné prostredie
a zbavujeme sa životov.

Zbierame odpad zo zeme
aby sme ho zasiali
priamo do ľudí.

Kto už konečne zobudí
tieto duté stromy?

Posledná aktualizácia: 29. 8. 2013 09:10
Dátum vloženia 14. 8. 2013 21:20
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2066
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. tyraell

    Po bublinu (vrátane) fajn, potom už len vyrozprávanie sa. Ale celkovo kvitujem myšlienku. ;)

    15. 8. 2013 14:29
  2. nickmyname49 (napísal autor básne)

    Celkom aj súhlasím s tvojím komentárom. Vďaka (Kofola)

    15. 8. 2013 21:26
  3. Slave of love

    *husi pre mňa po bager fajn

    20. 8. 2013 22:21
  4. rock´n´bert

    fajn.

    24. 8. 2013 17:41
  5. nickmyname49 (napísal autor básne)

    Díkes a hneď si to aj idem opraviť

    29. 8. 2013 09:10