Basnicky.sk

Ležala na posteli, bola nahá, ako anjel vyzerala
jej biela pleť žiarila, hebká ako zamat,
vlasy ako lúka z púpav, nedala mu spávať.

Myslel na ňu dňom i nocou, každú chvíľu života
sužovala jeho srdce tichá, prázdna clivota...

Chradol Adam, zo dňa na deň, trpel svojím trápením
nemohol viac prežívať sen, bez vysnívanej ženy
jeho Eva bola len sen, čo sa vkrádal k nemu v noci
nemal pokoj ani cez deň, už ho mala v svojej moci.

Hľadal Adam túto Evu, všade, ale márne
obrátil svet naruby, a lásky nikde žiadnej.

,,Či už pre mňa niet riešenia? Či len vo sne lásku spoznám?´´
Tak sa trápil, až ho ten žiaľ na kolená dohnal.
Prosil Boha, prosil všetkých, či videli takú devu
nebolo tu takých ľudí, len posmešne hľadia k nemu.

Adam zaspal, sen ho zmoril, únavu viac nezniesol
jeho sen sa vznášal nebom, úľavu mu priniesol.

Prišla Eva, jeho srdce šťastím plesalo
vzala mu dlaň do tej svojej tak čisto a nekalo.

Márne budia Adama, už našiel, čo hľadal,
úsmev má tvári, už skončil sa jeho žiaľ.
Len čosi tak pevne zviera jeho mŕtva ruka,
jeden vlas, jasný a krásny, ako lúka z púpav.