dvíhaš sny z blata
len ticho zatváraš oči
snáď po tisíci krát
to tak bolo
Len sa ticho modlíš
"nechaj ma odísť,
zmieriť sa
s vlastnou prehrou.."
tak nenávistne miluješ
divákov na lavičkách
každej ulice
a ani jedna z nich nie je tvoja
narodil si sa,
aby si dal zmysel nezmyselnosti
to tvrdíš pri každom mojom pohľade
zlomený - to si ty
každý deň
vyšklbneš jeden vlas
na znamenie
svojho zúfalstva
netrpezlivo ťukáš
po ciferníku
aby rýchlejšie ušiel
tvoj čas
A tak mám v rukách tvoje vlasy
lebo si mi chcel dať všetko
len stopy v prachu
a moje blúdiace oči...
To si mi nechal
spomienku na zlomených
tých, čo stratili sny v blate
a nechali ich tam
len kráčam tými ulicami
neviem v ktorej sa stratil
hľadám teba ale ...
možno ja konečne nájdem svoje sny
Dátum vloženia 19. 7. 2013 08:56Enžela
posledný svojho druhu
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1419
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- rohlík
stale je to lepsie ako vacsina co sa tu da vidiet, ale stale je to o tom istom, neprekvapive...take zaujimavejsie vyrozpravanie sa.
19. 7. 2013 12:03