Basnicky.sk

Pridlho sme žili v ilúzií,
teraz, realitou osviežení, sa pýtame:

Prečo sme tak dlho zotrvali v bubline nostalgie?

Venujme sa prirodzenosti,
prostopašnej radosti:

obcovať za polnočných rozkoší,
kúpať sa v nočnej košeli, v jazierku nachladnutí nehanebnosťou,
byť zavrhnutí, za spáchané činy, nespútaní, hrubí, nevzdelaní
účastniaci sa orgií.

Preč od všetkých svetských radovánok, ziskov a prispôsobovania.
Ktoré som príliš dlho ponúkal ako potravu svojej duši.

Už sa nebudem pretvarovať,ni straniť sa ľudí,
byť nespútaný.
Prídem medzi vás a budem vašim básnikom.

Vysielať slová mužnej oddanosti
mocne zovretý životom.

Je zem príťažlivá? Nepriťahuje všetka hmota v bolesti všetku hmotu?
Tak je to so mnou vo všetkom, čo poznám