Basnicky.sk

Bože, poď, dáme spolu reč,
som Tvoje dieťa, tak nemlč, prosím.
Ty si bol niekde v nebi? Preč?
pomôž mi, k Tebe prosbu nosím.

Roky som plnil to, čo žiadaš,
to Tvoja múdrosť vedela.
A Ty ako skúšku, do cesty mi dáš,
zo Zeme tohto ANJELA?

A teraz sa tváriš, akože tu nie si,
máš prácu? Na mňa nemáš čas?
Pozri sa hen-tam – tam za lesy,
tam žije ANJEL, chcem počuť jej hlas.

Jak mohol si ju stvoriť a mne toto spraviť?
prečo si mi ju ukázal?
Chceš ma len trápiť, na mne sa baviť?
priveľkú ťarchu si mi dal.

Tak počuj prosbu, Ty, mocný Bože,
od Tvojho syna slabého.
Nech ONA povie, áno, môžeš,
dať moje srdce do svého.

Prosím Ťa o jej ruky studené,
zohriať ich ja chcem svojími.
Nech na chvíľu dá mi svoje dlane,
len o to žiadam teraz ,Pane,
nech pod lunou sa stretneme.

Ďalej Ťa prosím o jej vlasy,
keď vietor jej ich rozveje.
Len o to Ťa teraz prosím, Pane,
nech položiť smiem na ne svoje dlane,
nech na mňa sa len usmeje.

Aj o jej vôňu prosím, dokonalú,
stáť blízko nej chcem a cítiť ešte raz.
Len o to teraz prosím, Pane,
len k Teba spínam svoje dlane,
o jednu chvíľku, chvíľku celkom malú.

A počúvaj, Pane o čo Ťa tu prosím,
nechaj ma snívať. Chceš vedieť o čom?
Ten sen TU v srdci nosím,
tak neber mi ho, Pane, prosím,
viem, je to hriešne, dobre viem o tom.

Zavrel som oči a idem písať,
tak počúvaj, Pane, hriešnika.
Len o to Ťa teraz prosím,Pane,
len k Teba spínam teraz hriešné dlane,
môj sen sa neba dotýka......

.. A zas sa vraciam k tomu, veľký Bože,
k tým prosbám, k rukám zopnutým.
Máš právo súdiť, trestať, Pane,
Ty vieš, čo sa dnes, zajtra stane,
dovoľ mi spojiť naše dlane,
upokoj moje prosby tým.




Dovoľ mi pri rieke s ňou sedieť,
a hladiť pri tom vlasy jej.
Aj o to Ťa chcem teraz prosiť Pane,
Jej vôľa nech sa teraz stane,
nesúď ma, prosím, mám zopnuté dlane,
Anjelik, čítaš? Tak sa pousmej....

Žiadam tak málo a pritom veľa,
Ty sa len prizeraj tu, Pane,
na moje oči uplakané,
možno že nevieš, čo sa zajtra stane,
tu je už nutné, aby aj ONA chcela.

Tak a teraz k Tebe hovorím,
konečne priamo, Anjel môj nežný.
Stvoril Ťa Boh tak dokonalú,
jemnú a nežnú, v rukách muža malú,
viem,že tento rým nie je bežný,
je krehký, možno včerajší, či dnešný.....

Ale opísať Ťa slovom človeka,
ľudská reč, tá k tomu nie je dosť.
Jak púštny piesok cez prsty preteká,
nech sú Ti tieto riadky pre radosť.

Nechcem nič, čo by človek nesmel chcieť,
tak, Anjelik, ži a šťastná buď.
A ak raz príde doba ťažká na Teba,
vidieť ma, či počuť, bude Tvoja potreba,
odošli správu a povedz ,,k nemu leť,, .

Budem tu žiť a čakať rok, či dvadsať,
ak bude treba, tak mi vedieť daj.
Prečítaj tieto riadky čisté,
vedz, že nechcel som sa Ťa nimi dotknúť, iste,
že chcel som Ti len povedať,
ak toto prečítaš, kľudne to spáľ, zakop, či potrhaj.......
SÚ TO PREDSA RIADKY PRE TEBA........