Basnicky.sk

Som Problem co ma problem s vlastnym problemom..
Vacsina mojich znamych mi nevie prist na meno..
Radsej si kreslim bielou farbou..ako farbou zelenou..
Toto je pokus ako vyjebat so samotnym systemom...

Moj pribeh tvoria slova rymy vety slohy..
Moja ruka pero papier-tvorime dokonaly pohyb..
Riadky plnim spomienkou a vracanim sa v case..
No jedine naco prichadzam je, ze idem po zlej trase..
Jediny okamih mi dokazal uplne zmrdat zivot...
Uz navzdy budem posadnuta vyjebanou bielou silou...
Mozno zato moze On a mozno ja sama...
A mozno ma fakt niekto- v zivote tak sklamal ?!
Mozno prave jeho činy ma dohnali k uteku...
Aspon na chvilu zabudnut mi dava malu utechu..
Nemusiet si kazdy den opakovat ze to nebola moja vina..
Ze to nie ja-ale to On je ta vyjebana špina!
Ze to On neprestaval aj ked som ho prosila..
So slzami v ociach-na kolenach som za nim chodila..
Ze to On to robil - to On mi zobral nadej..
Ze to kvoli jeho skutkom, cvalam v bielom stáde...
Ze to On vo mne vytvoril odpor k vsetkym ludom..
mne sa to nepodari-ale on uz aj zabudol..
Ze to On videl moj smutok-videl ako mi ublizuje..
Mozno prave preto nemam o zivot ziadny zaujem...



Preto je lepsie zabudnut aj ked len na par minut..
Viem ze kazdou davkou robim zo seba osobu inu...
Inac sa zabudnut neda,stale to mam vsetko v hlave...
Casto nepomaha nic-mozem byt v akomkolvek stawe..
Spomienky su silne-len tie zle-ziadne dobre..
Kazdym dnom zistujem-ze som stale vacsi problem...


Zavislost sa strati ale chut ostane stale..
A apetit je stale vacsi-kazde mnozstvo malé...
Nieje cesty späť!už nikdy –je treba žiť s chuťou...
A riskovat kazdy den stretnutie s realitou krutou...

Bol to iba okamih a vsetko bolo inak...
Ja som to chcela- bola to iba moja vina...
Bolo to krasne-ale ja som netusila..
Ze branu do pekla som v sekunde prekrocila..
Vravela som si ze len raz-a nikdy viac!
Vseci okrem mna vedeli ze to nebolo posledny krat...
Netusila som-ze mi to zmeni aj prioritnu hodnotu..
Uz bolo neskoro utiect skurvenemu námotu..
Zmenil sa pohlad na svet,zmenili sa city...
Presnejsie-city zmizli a svet vidim ako ubohy a zhnity..


Vyjebana biela latka kt. pohlcuje slzy..
Bez naznaku citu ma v objati drží...
Kradne smiech a berie vsetku radost..
Ničí krasu a nevinnu mladost...

Obcas mam pocit ze uz prisiel ten cas..
Cas aby niekto prisiel a naucil ma verit zas...
Lebo uz nechcem a uz ani nemozem...
...............Tak ako VZDY..si sama pomozem ...