Kvapka po kvapke dopadá na okennú rímsu
temnota zachvátila moju myseľ
a prekvapila černotou ktorú v sebe nesie.
Sedím a prstami pravej ruky si prechádzam po čele
je zvraštené a úsmev na tvári mi klesá
keď ho uvidím.
Stojí na ceste a máva mi na rozlúčku.
Boh mi je svedkom že odchod jeho bolel ma
no kým žil odvahu za ním ísť som nemala.
...prepáč...
Dátum vloženia 22. 5. 2013 21:58Nicolet
Dedkovi
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 3039
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Syber
pri tvojej kvalite, by som očakával niečo viac, tá tretia strofa... máš nad čím rozmýšľať
26. 5. 2013 01:55