Basnicky.sk

Na sklonku beznádeje, brány - mesiac zamyká
Strach prepadá sa vzyštne, hviezdy nalomené
Pazvuk starých žliabov - s vetrom uniká

Riekanka, čo pradie, pôrod slnných lúčov nesmelých
Údy temna tlačí, ládne, na ústranie
Sily znovubytia premohli deti - otcov skliesnených

Príď, zasvieť, do naších znetvorených okien na doraz
Vravel som nikdy viac, no teraz môžeš - nazrieť
Tentoraz, ťa nepovesím o povraz

Kráčaš nesmelo, asi ma poznáš - dovoľ mi posledný krát
Privítať ťa vrúcne, svetlo, život, - temnotu obnaž
Takéhoto aký som, ma ešte nepoznáš

Cítim zmenu - v lepšie snáď, závislosť na čierno vyprchala
Tak ťa znovu prosím, osvieť ma - fakt posledný krát
To čo ti ukážem, si vážne nečakala

Kŕdeľ vrán som zahnal, hnal dlhé noci do večnosti
Ničil som ich, triezvo, nadával a karhal
Odňal som z tela všetky zanietosti

A tá riekanka, čo prestala - v mysli mojej znieť
Už navždy v klietke zamorenej noci prespáva
Radosť v krvi mojej začína rvúco vrieť
No i tak...

...v ohni tlieť zostávam.