Basnicky.sk

Ten istý postarší pán,ktorý ešte pred pár minútami viedol bezstarostný život sa zrútil na kožené kreslo v pracovni.Bol bledý,oči mu vystúpili,akoby nemohli uveriť tej zdrvujúcej správe.Slúchadlo telefónu ešte stále zvieral v ruke s nádejou,že sa z neho ozve : "to bol fór". Ale neozvalo.
Odrazu ktosi zaklopal na dvere pracovne,ale Carl nereagoval.
-"Carl,otvor,nesiem ti čaj!"
Bola to jeho manželka.Nechcel s ňou teraz hovoriť.S nikým teraz nechcel hovoriť.Potreboval to najprv sám stráviť.Ako má teraz žiť? Videl filmy,počul príbehy,sledoval dokumenty....ale,netýkalo sa ho to priamo.Nikdy by si nepomyslel,že práve on......
Do očí sa mu vtisli slzy.
-"Carl,si tam?"
Búchanie na dvere prestalo,Charlott asi odišla v domnení,že tam nieje.
A...ako to mám povedať Charlote?Mám jej to vôbec povedať? Nad touto otázkou nepremýšlal dlho.
Nie,nepovie svojej žene,že má rakovinu,to by ju isto položilo.Bola to silná žena,tá sa vedela popasovať s problémami,ale toto nebol problém.Bola to katastrofa.Ktorý z nás sa len tak zamyslí,ako by sa mu život zmenil od základov,keby jedného dňa zdvihol slúchadlo a oznámili by mu takúto správu?
Carl sa v duchu začal preklínať,pretože túto skutočnosť zistili z výsledkov,ktoré získali pri bežnej prehliadke.Na čo tam len išiel.A môže za to Charlott,ona ho donútila.
Čo teraz bude? čo má robiť? Odrazu vstal a podišiel k dverám.Siahol na klučku,no uvedomil si ,ze mu slza steká po utrápenej tvári.Prstom ju odohnal,nemal rád pocit slabosti a už vôbec nie pred Charlotou.Vykročil z pracovne s plánom vyhýbať sa všetkému živému a najmä svojej žene.Mal namierené k barovému pultu v obývačke.Chodba vedúca z pracovne do haly bola zrazu nekonečná.Vzduch bol čistý a tak Carl pomaly zostupoval schodami do haly.Cítil sa ako malý fagan zakrádajúci sa domov-len aby ma niekto neuvidel.
-"Carl,tu si hľadala som ťa...
Carl zastal na schodoch a zmeravel,tak predsa ma objavila.Stále bol rozhodnutý si tú krutú pravdu nechať pre seba.
-Čo ti je ? Vyzeráš utrápene.Volal ti Joseph z klubu,však? Elizabet mi povedala,že tá akcia sa ruší kvôli....
-" Dosť!!! " zahriakol ju Carl,otočil sa a zbadal ženu uprostred náramnej gestikulácie,plnú života,sebavedomú,láskavú....uvedomil si ako velmi ju aj po všetkych tych rokoch miluje.Zase sa mu slzy predierali,no boli horkejsie,bolestnejsie......ale nepovie jej to.
-Čo sa deje Carl? čo je to s tebou? "
Charlot vedela ,že je niečo v neporiadku,podišla ku Carlovi,ale on otočil hlavu ako hanblivý mladík .Nechcel aby videla ako sa mu veľká horúca slza kotúľa po tvári.Ale Charlott poznala tohto muža už pridlho nato,aby si nevšimla,že sa s nim niečo deje.Chytila ho za bradu a jemne mu otočila tvár k sebe.
-" Charlot!!! Schytil jej jemné ruky a pritisol si ich k sebe.Vedela ,že je to niečo velmi vážne,Carl by pred ňou nikdy nevypustil slzu.Roztriasli sa jej pery,a čakala čo jej povie.
-Charlott ja....ja ti musím niečo..."
Charlot na ňom videla ako sa trápi,kým jej to povie.Nechcela aby sa trápil.
-"Ja viem drahý,ja viem",povedala Charlot a na tvári sa jej zaleskla slza.
Carl ztuhol.Ako to vie? Nemôže to vedieť.Doktor Dale to povedal iba jemu,jemu osobne.
Ale Dr.Dale bol dávny rodinný priateľ a zdalo sa sa mu správne oznámiť to aj Charlote.Vedel aký je Carl hrdý a Charlota silná,mohol si to dovoliť.
Za iných okolností by bol Carl na Dalea napálený,ale teraz....teraz mu bol vďacný.
-"Dale ti to..."
-"Ano",prerušila ho Charlott.
Objala ho s toľkou láskou,že Carl zrazu cítil silu,a nádej,že to splu prekonajú.
-"Dale povedal,že je to v počiatočnom štádiu,že sa to dá ...",Charlot vniesla do smútku trocha svetla.
"Spolu to zvládneme,uvidíš."
Carl cítil,že má pri sebe milovanú osobu,ktorá tak ako on chcela zatajiť,že to vie,len aby ho netrápila ešte viac.
Sadli si v obývačke do mäkkého krasla,držiac sa za ruky.
Carl cítil,že to zvládnu.Má pre koho bojovať.