Basnicky.sk

Kedysi mladá a krásna
dnes zmorená spomienkami
ladne si zapáli cigaretu
a v pozadí dymových nádejí rozpráva príbeh

Vraj

"Za noc vyrástla stena,
tá - čo zpečatila osudy.
Ty tam, a ja tu, stratení v prachu
miešanom soľou našich rán.

Strach o to jediné čo nám zostalo
len srdce v hrudi a mučenie vlastných názorov.
Blízko, tak príliš blízko
nedalo sa utiecť

A už nás majú v hrsti tí
čo budúcnosť cítia v slovách
Len škrtnúť zápalkou
a naše sny zhoria

Vlastných rozohdnutí ako piesku na pláži
nevypočutých, zabitých v záplave moci
Len obyčajná túžba po krokoch
a siluetách tých, čo sa nevrátia

Príliš hlboké priekopy
na konci každej z nich
jedna známa tvár
a nočné mory

Len jeden jediný prepísal históriu
oslepil tisíce žiarou svojich snov
na ostatné nebolo miesta
ani na slnečné dni

V daždi sám a sám
trpí každý kto uveril
že lepší svet ponúknu
ako na tanieri

O pár životov menej
vraj len štatistika
čo zarezáva sa hlbšie
do najtajnejších kútov naších JA

POstihnutí minulosťou
ledva žijúc dnes
bez budúcnosti
a ... bez cigariet "

Opäť potiahla si z cigarety
a prstom do dymu
nakreslila obraz akéhosi muža.
" zbohom, milovaný "




Báseň venovaná jednému z tých najláskavejších ľudí na svete. Miluje históriu a špeciálne druhú svetovú vojnu. Chcem jej týmto poďakovať, a dúfam, že raz to uvidí. Tiež venované pamiatke všetkým tým obyčajným ľuďom čo druhú svetovú prežili, a s nočnými morami a tvárami stretávali sa každý deň.