Basnicky.sk

Miesto slov- tiché myšlienky.
Miesto rúk- zlatisté krídla.
Pozerám zhora na ľudí
kto ma mal ešte štipku rád.

Zostal len prach niet mňa dávno...
Osudový ten čierny deň
falošné slzy falošných (ľudí).

Deň čo deň sedím, rozmýšľam
vidím hrob plný tajomstiev.

Ruka v ruke, srdce v srdci
po hnedých listoch kráčajú
Temer v objatí obaja
k môjmu mramoru temnému.

Čo mám z pohľadu na mňa?

Lesk na nepohnúcich perách
už nevyslovia nikdy nič.
Hruď do mosta sa nezdvíha
posledný kyslík zmiatla krv.

Jemné blonďavé kučery
hlava mäkko položená
Ruky v modlitbu zopäté
tak leží sladká mŕtvolka.

Zomrela som!!! Nežijem tu!
Viete o tom všetkom vôbec?
Vám a nikomu nechýbam???
Tak prečo nikto neplače?

Neľútostne ma hodili
do tmavnúcej čiernej jamy
studenej a plnej krvi
všetkých obetí Zubatej...

Straším? Preto nemôžeš spať?
Zavri oči a neotvor!
Vrah si zaslúži dvakrát smrť
Veď predsa svet nemá byť zlý.



Tak prečo si v ňom ty?