Basnicky.sk

Miesto slov- tiché myšlienky.
Miesto rúk- zlatisté krídla.
Pozerám zhora na ľudí
kto ma mal ešte štipku rád.

Osudový ten čierny deň
falošné slzy falošných (ľudí)
čo zradili mňa i iných
a nikdy nepomohli mi.

Zostal len prach niet mňa dávno
Žila som svoj život krátky
Zavriem očičká viečkami
vôkol bludiská, otázky.

Deň čo deň sedím, rozmýšľam
vidím hrob plný tajomstiev.
Jeden človek kráča k nemu
so smutnou priateľskou tvárou.

Studený mramor chladí ho
šeptá vetru i mne tíško
Prídem raz láska za tebou
budeme šťastní naveky.

Položí kvet môj tulipán
spoločnú pobozká fotku.
Usmeje sa pod fúzy vždy
a príde opäť ďalšíkrát.

V jeden deň zrazu neprišiel
zľakla som sa čo stalo sa?
Čo ak jeho anjel strážny
zavrel oči nachvíľočku?

Ruka v ruke, srdce v srdci
po hnedých listoch kráčajú
Temer v objatí obaja
k môjmu mramoru temnému.

Šťastní budeme obaja,
prekliatie prináša obom
láska dokonalá bez chýb.
Šeptal si to mne či vetru?

Viem, že slovíčko budeme
ja a ty neznamenajú,
znamenajú ty a ona.
Biedny ty človek chápem ťa!

Čo mám z pohľadu na mňa?
veď bola som prenádherná.
Už nikdy viac nepocítim
lásku Pozemšťanov Zeme.

Lesk na nepohnúcich perách
už nevyslovia nikdy nič.
Hruď do mosta sa nezdvíha
posledný kyslík zmiatla krv.

Mamine lesknúce oči
dúfala, že vyjde slza.
Ukryla sa pred klbkom hrôz
Tak prečo nikto neplače?

Rodina sú puzzle skladné
jedna stratí sa a obraz
už nikdy viac ako predtým.
Obraz nebude obrazom.

Zomrela som!!! Nežijem tu!
Viete o tom všetkom vôbec?
Prečo nie som puzzla skladná
vám a nikomu nechýbam???

Pretvárka, klamstvo môj život
keby sa dalo zmeniť to.
Najviac po smrti bolí to,
to nekonečné bludisko.

Deň čo deň podrážala vás
a krutým klamstvom velila
Aby som mala sebeckosť
moju lásku opustila.

Pošeptal opäť len vetru
že lásku pravú má, čo to?
Vraj: Nezabudne na mňa som
krásna, ničivá spomienka.

Všetko bolo ako predtým
dnes za plotom môj hrob stojí
nenavštívený odo dňa,
mramor môj zarástol tŕním.

O mramor môj som opretá
sedím v prázdnote bludiska
Tŕním dusená zostávam
a ešte na prach zmením sa.

Jemné blonďavé kučery
hlava mäkko položená
Ruky v modlitbu zopäté
tak leží sladká mŕtvolka.

Neľútostne ma hodili
do tmavnúcej čiernej jamy
studenej a plnej krvi
všetkých obetí Zubatej...

Straším? Preto nemôžeš spať?
Zavri oči a neotvor!
Vrah si zaslúži dvakrát smrť
Veď predsa svet nemá byť zlý.



Tak prečo si v ňom ty?