Basnicky.sk

Smiech je kľúčom do neba
príjemno, čo život v radosť obmieňa.
Je pokladom, čo ľudí lieči,
nuž prečo sa mnohým tváram tak prieči.

Dúfajúc v zázrak, čakáš na tú slávnu chvíľu,
chceš vidieť aspoň raz, ako sa úsmevy dvoch na ulici zídu.
Kráčaš, si pripravená v hľadaní,
i tak sa neusmejú na teba tí „nadaní”
lež dieťa, čo svojimi očami spoznáva svet.
Tak hádam umreli deti v nás, jednoduchých ľudí niet.

Pýtajúc sa samej seba
k odpovedi jasnej by som asi ľahko nedospela.
No počula som, že je to hádam v ovzduší,
že človeka tak ľahko všetko rozruší.

Nepokoje, vraždy, závisť, či „ľahšie migrény”,
často v našom meste počuť policajné sirény.
Tak hádam treba zmeniť naše prostredie alebo niečo hore,
aby sme žili radostne, lebo drahé je odísť za to šíre more.

Nuž tak aspoň Tebe, čo to čítaš, želám smiech k pokoju,
hádam raz konečne vedno spojí ľudí pospolu.
Verím v to a čakať budem na ten vzácny čas,
že raz v šťastí smiať sa bude, každý jeden z nás.