Basnicky.sk

Zdanlivý pokoj v duši a porisko v ruke
čakám či vetru sa uráči, ruku mi dvihne
čakám tu na osud, na príchod zory
štiepim tu vo dvoje srdca klony

padajú k zemi polená k drevám
v jednej z tých kôpiek sa výška črtá
upáliť!
a čo s kôpkou bordelu v mojej duši?
rastie si tam, hovie, život neokúsi
upáliť!
aj tak nik netuší ako z bahna myšlienok vyhrabať rozum
tak načo sú mi? dráždia mi srdce, hrbia kostru
na pleti vytvárajú 3D kresbu
a zo zúfalstva chcem byť um(r)elec