V spomienkach na ranné detstvo
sa vraciam k zvukom z povaly,
v tichu polnoci pod lesom
mi krúžia hlavou predstavy...
aj teraz počuť klopkať čosi,
na plafón, oblok, na vrátka ?
Nie mojou vinou želal som si...
príď, buď ty tá hádanka,
a daj odpoveď mojej mladi,
že život v láske náplň nájde,
dať sa viesť slnkom, cez záhrady,
a až nám slnko večer zájde,
chcem do svitu ti čielko hladiť,
tam v skrýši, v sene, v našej chajde.
Dátum vloženia 3. 3. 2013 00:53EšteKulhám
Ráno o polnoci
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1861
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti