Basnicky.sk

Kedysi som bola hore.
Padla som...
keď zrazu - more !

Život môj...
bol samospád.
Iba - zaboč vľavo, zrýchli, skráť...
Samé - zanes loď a rozdeľ štáty,
zapršalo, prišli, skraty...

odniesla som aj pár búd,
no nie tak ja,
to vždy ten...
prúd.

Aj taká bola moja cesta.
Nikdy, ani na chvíľu,
nemohla som prestať...

Mať tak moc zdvihnúť sa z koryta,
vymaniť sa z moci pádu,
odísť, nik sa nič nepýta,
necítiť tú prúdu zradu...

vrátiť sa k belasým útesom,
byť opäť blízko pri prameni,
späť k slobode čo mala som,
za nič na svete ju nevymeniť.