Basnicky.sk

mlčíte listy jeseňou spálené,
padáte len tak nemo na chodník,
na zmrznuté kamene,
mlčí ta tráva čo ešte včera kričala,
tak ticho sú stromy, stlpy,
už nevŕzga brána

mlčí voda v potoku,
mlčia polia,
mlčí les
zrazu ste všetci stíchli,
čo je to s vami dnes?
včera ste kričali, volali jej meno
a dne ste tak ticho,
tak žalostne nemo.

mlčí náš telefón,
cudzie hlasy po drôte šumia,
zrazu je v dome toľko zbytočného haraburdia.
svete môj premilý
tak si sa mi zmenil, bezradným tichom,
len chladne obklopil.

prach ulice pada na studeny asfalt
tak ticho
ľahko a zákerne
ako tvoj odchod,
v dialke už počuť zimy tresk
a tvoje chladné "už sa nestretneme"

príroda - ustálený kolobeh hmoty,
kde opäť budú spievať vody, či zelenať sa stromy,
ale našu lásku raz už zunovanú,
čas nikdy nevráti
jarné vetry naspäť neprivanú,
nikdy neprivanú.