Basnicky.sk

Mimiii4845  Zobraziť/skryť lištu autora

Iba naše

Občas smútok v očiach mám,
Keď sa na teba pozerám.
Teraz viem,
čo nás spája
a nie sme to len my dvaja.
Tie časy kúzelné,
nenávratné schúlené
už len v našich hlavách.
Len moja pamäť mi siaha do dávna,
keď rozdvojená cesta bola správna.
Celý svet pri nohách,
s tebou som mala,
no možno som vtedy bola na to malá.
Na kraji...
...trochu iné pohľady naše oči prikryli.
Kúsok neba a teba v raji,
,, nebojácne ,, túžby vo mne odkryli.
Možno to už nechcú byť len objatia
a ústa použité len na priateľské súvetia.
Mnoho čarovných slov,
mnoho momentov a ten zlom,
chýli sa k odhaleniu,
ku citov našich rozuzleniu.
Akoby dnešné spomienky
hľadia na tikajúce hodinky.
Kamarátske dotyky,
možno opísané naše kroniky
vravia mi: ,, Zaslepená si a zaslepená si bola. ,, ,
keď si anjelika od ľudí nerozpoznala.
Dátum vloženia 26. 1. 2013 11:45
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1712
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre