Stojíš, a hlavou sa ti premieta množstvo myšlienok,
spomínaš na posledné zážitky a hysterické chvíle.
Všetko sa to však začalo, keď si sa zbavil plienok,
a od vtedy tvoj život prešiel prašivé míle.
Stojíš, a nechápeš prečo sa to muselo stať,
nedokážeš pochopiť, že už ťa vôbec neľúbi,
a nechce s tvojou osobou absolútne nič mať.
Taký je život, tak sa s tým zmier, kým máš čas.
Stojíš, a pozeráš bezmyšlienkovite dole,
tvoju tvár nežne pohľaduje vietor,
rozmýšľaš, či na ňu zabudne srdce tvoje,
alebo či máš hneď skočiť hlavou v pád.
Stojíš, vlastne už sa odrážaš v ústrety smrti,
padáš dole hlavou a vidíš jej ľúbeznú tvár,
nechápeš prečo bol tvoj život taký krutý,
pochopíš, že ešte si mohol vyriešiť váš svár.
Ale už je neskoro.
Príliš neskoro.
Si totiž mŕtvy.
Dátum vloženia 20. 2. 2006 17:12Daniela
Keby sa dala vrátiť jedna minútka
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1199
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti