Basnicky.sk

Uhm, budík zvoní. Vôbec neviem ani vstať, som strašne unavená. Včerajšia noc sa mi tuším vypomstila. Ach, telefón mám až na písacom stole. To sa musím postaviť najprv, ale nechce sa mi, ale už mi lezie na nervy. Raz, dva, tri.. Budík vypnutý. Ešte je len streda. Ten čas tak pomaly letí. Už keď som stála, vytiahla som si rolety. Prší. Pekný začiatok dňa. Prispatá som sa vliekla cez chodbu do kúpeľne ako slimák, aby som sa nejako upravila, keď už prší. Nenávidím, keď prší. Nenávidím! To, že vonku prší je prvý faktor mojej zničenej nálady. Môžem iba dúfať, že mi ju Miňo napraví. On je taký menší záchranca mojich nálad. Ale dneska to istia čierne legíny, Convers a Sepultura tričko.
Po schodok som sa vliekla ako slimák bez slizu. Už čakám na sobotu, vtedy môžem spať tak dlho ako chcem. Ako som vošla do triedy vytrhla ma Peťa s myšlienky o sobotnom spaní s vetou „Anička, fakt sexy legíny.“ S úsmevom som poďakovala. Išla som si sadnúť na svoje miesto. Ale Miňa nikde. Už aj Julka je v triede, Peťa a ja. Spýtam sa Petry radšej. „Peťa nevieš čo je s Miňom, keď tu ešte nie je?“ „Nemám ani tušák.“ Ešte ani Julka nevie kde je. No nevadí , ale nebudem si mať s kým pokecať. Už aj tak zvoní. Mala by som sa pripraviť na tú občiansku, stačí učebnica, iné nepotrebujem. Jedine slúchatká v ušiach.
Celú hodinu som premýšľala o dnešku. Je streda a žiadne plány na poobedie. Musím niečo vymyslieť. Aj keď vonku prší. Mohli by sme ísť do kina, ak tam hrá nejaký dobrý film. „Anna?“ ozvala sa Julka. „Deje sa niečo?“ „Nie, nie Julka, len som rozmýšľala, kam by sme mohli ísť poobede.“ „Poďme do kina!“ v tom sa ozvala Peťa. „Dobrý nápad..ale na aký film?“ zaváhala Julka. „Baby, príďte ku mne o 15-stej, pozrieme program v kine a keď sa nič nenájde podľa nášho v kusu, pozrieme si niečo u mňa doma.“ Cŕŕŕŕn! A už vchádza pán učiteľ Jakubský, je to taký mladý milý pán, s ktorým je sranda, učí nás dejepis. Je asi jediný, ktorí nie je prísny ako druhí učitelia, mám ho rada, ale len vtedy ak nemá svoje chvíľky rad za radom každého skúšať. Dneska je celkom v pohode, s úsmevom na tvári ako vždy. Položil si veci, rozhliadol sa po triede a sadol si. „Ej, Miňko dnes chýba“ odvetil škodoradostne „chcel som ho vyskúšať. Kto chce odpovedať?“ Rozhliadol sa po triede a žiadna ruka hore. Usmial sa a pozrel sa do svojho zápisníčka. „Anička, poď“ vyzval ma k boju. Ja som sa zo škodoradostným úsmevom odtrepala pred tabuľu. „Ako sa máme moja?“ spytuje sa ma, „dobre dobre, povedz, čo si sa dnes naučila?“ A zrazu som spustila môj prejav. Povedala som asi polovicu učiva a posadil ma z jednotkou. Ďalej som hodinu až tak nevnímala. Mala som jednotku a bolo mi fajn. Pohoda, dobrá nálada, slúchatká v ušiach po celý deň. Na nemčine som bola ako teliatko ako poznamenala Julka, úplne mimo a vo svojom svete. Áno , bola to pravda, veľmi som bola zamyslená do textov piesní. A nemčina mi už tak či tak nejde, kedysi som ju ovládala celkom dobre na môj vek, ale čím som staršia tak tým idem niekedy dole vodou.
„Anna, poď odpovedať“ vyhŕkla zo seba pani učiteľka Levanduľová. „Mmm, prosím?“ rýchlo som zareagovala. „Poď odpovedať prosím ťa“ zdôraznila. „Aha, ehm, už idem“ vytackala som sa k tabuli a spustila. „Vidím, že veľa toho nevieš..“ okomentovala môj dokonalý prejav s tromi vetami. „No viete, včera bol ťažký deň..“ trieda sa zborovo zasmiala aj spolu so mnou. „Sadni si!“ A tak som pokračovala v ceste na svoje miesto bez Miňa.
Sladký domov. Konečne doma z tej psychiatrie. Taká som šťastná, na dnes jej už bolo dosť. Aj tak o 15stej prídu baby. Už sa teším, konečne po pár dňoch sa stretneme aj inde, nielen v škole. Bude babská jazda. Ako sledujem program kín, nie je veľa toho na výber. On je božský myslím, že toto asi nie, veľmi „romantické.“ Znovu 17 hlavná postava Zac Efron. Porozmýšľame spolu asi. Možno si vyberieme z mojej edícií filmov v počítači. „Anička?“ kričí mama z kuchyne „si doma?“ No nie, som na Marse, „áno som“ odpoviem jej. Dúfam, že nebude chcieť nič odo mňa, pretože za hodinku prídu baby a ja si musím upratať v izbe. „Dobre, uprac si izbu“ ozve sa. Ešte, že tak. V mojej izbe je skoro vždy bordel ako po výbuchu atómovej bomby, ale rýchlo to upracem. Ja viem, som horšia ako chalani niekedy.
Cŕŕŕn! Zvoní zvonček. „Anička“ kričí mama zdola „Peťka a Julka prišli“. „Pošli ich hore!“ zrevala som na celý dom. „Ahojte baby“ sadli si na moju posteľ a ja som im ukázala program kín. „On je božský???“ zrevala Julka na celú moju izbu „to nepadne vhod v tejto chvíli!“ To mala zato Julka pravdu, nie je to nič pre nás, keď ani chalana sme žiadna nemali. „A Znovu 17?“ spytuje sa Peťa „podľa mňa do kina nechoďme.“ Toto je pravda, nič nebolo zaujímavé v kine. Tak som teda zobrala babské časopisy a robili sme si rôzne testy. Sranda bola. Také veci sme zistili o sebe. Julka bola v minulom živote kráľovná , Peťa zas ryba a ja vodca. Sme smiali, teda nedalo sa na tom prestať smiať. „Tento týždeň sa dúfam nepokazí, lebo mi niekto alebo niečo nepraje, nemám šťastie v ničom“ Peťa si prečítala horoskop.