Basnicky.sk

Zafarbená noc
v tvojich dlaniach
rozťahuje tajomstvá

pršia z teba kým
mesiac sa pári
s hmlou
hlboko ako ikona
so sieňou spomienok

ona zvinula závesy
opásala ma nimi
no aj tak kýcham
na dážď
znova a znova

nápadito vidím
sa v skle
ako sa plazíš
z ticha do ticha
ešte nespálená

požičala si slová
tme nech zavrie
každý krok do seba
bez výčitiek

kým nôž do vetra
bodá
držaný na špičkách
a pocíťuje chvenie

náruživé prianie a
vyliate kakao
s režimom
samovznietenia

to cena pre
archeológa ktorý
nás zoškrabe z okna
túžby kým nie sme
centrom
pre zvedavcov