Basnicky.sk

Zase buchli dvere
nerátam koľký krát
mi minulosť rozbila
noc

kde to pramenilo
spokojne a stekalo
pod prahy

tam si sa našla pri
mesačnom svite
nahá oblepená mnou
moje šaty zo šiat
nebeských

viedli ruky hlbšie
do poznania okamihu
tŕpnutia rukávov
v chladnej sobote

kde celok tvojej
nežnosti klopkal
do rytmu kvapiek
stekajúcich po líci

usmiaty poza chrbát
vesmíru čo hľadeľ
na obrátené hviezdy

so zaľúbenou
predstavou úplne
v inom ostrove kam
sme namočili noci
nos

no dnes klope na
rámy len metlička