Strhávam z teba
popoludnie v parku
zo zvedavosti
veď aj lavička
voňala po stých
nárazoch stŕpnutých
poviedok
hlavne nenápadne
vryla do košele
záujem, odpadáva
z času hodina
a zmysly sa tešia
výkvetu
Zvoní v tieni
potichu, hrá sa
dúha obsiahla
s menom a znova
visím s ním
na tebe
a nežiadaš ani
pútavosť
Dátum vloženia 30. 11. 2012 22:24patrik598
Čo ostáva v nás
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1391
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papilio_ulisses
páči sa mi
1. 12. 2012 16:31 - patrik598 (napísal autor básne)
Ďakujem
2. 12. 2012 14:16