Basnicky.sk

Slnko sa oprelo o jedno rameno
zapadá..
svet z pokrčených rúk
tvarovaný v jedno

pohľady ma prebodli
ticho
len tak na poly
ako keď sa mesiac lomí
do rohlíka

ochutnali sme ho spolu
a tá vôňa
nechala som plávať
to čo sa malo vyliať do sveta

tichý úškrn v tme
taký ktorý nevidíš
len pocítiš na zátylku

na balkóne odlietame
plachta pripravená
mesiac na obzore
ja budem tvoja a ty môj
pamätáš ?
na tú bielu nádheru
keď sme sa v nej zamotali

Pocitovo sa stalo našim domovom
žiadne vráta
ani plot
žiadne zábrany
len strom a na ňom plachta
presne tá biela v ktorej sme odleteli...