Slnko sa oprelo o jedno rameno
zapadá..
svet z pokrčených rúk
tvarovaný v jedno
pohľady ma prebodli
ticho
len tak na poly
ako keď sa mesiac lomí
do rohlíka
ochutnali sme ho spolu
a tá vôňa
nechala som plávať
to čo sa malo vyliať do sveta
tichý úškrn v tme
taký ktorý nevidíš
len pocítiš na zátylku
na balkóne odlietame
plachta pripravená
mesiac na obzore
ja budem tvoja a ty môj
pamätáš ?
na tú bielu nádheru
keď sme sa v nej zamotali
Pocitovo sa stalo našim domovom
žiadne vráta
ani plot
žiadne zábrany
len strom a na ňom plachta
presne tá biela v ktorej sme odleteli...
Dátum vloženia 28. 11. 2012 16:47line2403
Pocitovo
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1442
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti