Basnicky.sk

S boľavým úsmevom
objal si ma
tak nežne zozadu

a potichu zašepkal
slová
čo zaryli hlboko

tá preplakaná noc
keď cigarety
sušili pery
nefajčiarov

a alkohol
hral so žalúdkom
aj mozgom
človeče

stierala som ti slzy
a na oplátku
do tvojich líc
vpíjali sa moje
prislané

prečo ty?prečo ja?
na viac som sa
nezmohla

na starom gauči
pritúlení k sebe
do jednou dekou
pár skladieb dokola

najkrajšie prebudenie
o deň
prisilné vytriezvenie

ten pohľad
sám bezmocne spútaný
v kovovej posteli
všetko príliš sterilné
chladné a bez nehy

pokúšala som sa
pochopiť
začo ten trest
na nič som neprišla
až toto nie

v smradľavej chodbe
s hlavou v dlaniach
búchať do kolien
a páliť
potichu spomienky

a tí v bielych plášťoch
necítili
ten trýznivý strach

len bezočivo lámali ti
krídla
a na chodbu hádzali
jedno za druhým
perie

z očí pomaly prchal život
silná ruka
pustila moju dlaň...