Basnicky.sk

Prišiel a zvíťazil
dýku do srdca vrazil.
Autom do lesa vstúpil
sedačky len sklopil.

Pozrel na mňa očami
dve telá a jedno spojili slzami.
Tú bolesť cítim doteraz
ách prečo aj tentoraz?

Spýtal sa či sa bojím
nemo som súhlasila s tým
a ústa bozkami oťaželi
na mňa silno pripäli.

Krv pomaly tiekla
zahmlila sklá
ja som nechcela
no bola som nútená.

Slzy zase len na krajíčku
nedokázala som nič anjelíčku.
Prečo si mi nepomohol?
Na čo Bože ľuďom je sloboda?

Ja som zradila
a tú bolesť cítila
oči rozmazané
len on môže za ne.

Bolesť hneď odohnať
a šťastný život mať.
Boleli slová tvoje
viac ako slzy moje.

Povedal: Niekedy sa ozvi
a mňa k sebe pozvi.
Hovoril nabudúce
neboli to dni pre teba vyhovúce.

Oklamal si ma
a určite nie som posledná.
Dám ti nenávisť dám
v živote už nepadám.

Líca mi ohňom horia
ruky vraždia,
srdce mi bilo
navždy do pamäte vrylo.

Odpustiť ti neviem,
no želám ti šťastné šťastie.
Ja nie som TY
preto zbohom buď TY.