Basnicky.sk

Pozrel som si Smotánku, zrejme z vlastnej hlúposti
a tá polonahá čajka išla štýlovo, občas do krajností
nechápal som, desať akcií, tie isté tváre
hmm, tak to sú tie naše celebrity, už viem, už som frajer

Neskôr som si pozrel dokument o umelcovi, nie celebrite
Pán umelec, Pán Solženicyn, keď už nato príde
v ruskom gulagu napísal román na kúsky papiera
nechcel za to slávu, nechcel peniaze, chcel žiť, nemal čas nariekať

Takýchto umelcov je v našej spoločnosti viac, v spoločnosti bez morálky
sú ukrytí medzi nami, píšu, maľujú, tvoria a netlačia sa do Smotánky
nebavia sa o umení, oni umenie tvoria, nie sú zapredaní
nie sú na výslní, no žijú ešte vo svete s morálnymi hodnotami

Táto báseň patrí im, umelcom, žiadnym akože celebritám
tieto hviezdičky tu boli na pätnásť minút, no teraz už nepatria nikam
pre mňa umelci sú pánmi, riešiaci, tvoriaci bežný život empaticky
a nie nenažranci, kúpení zbohatlíkmi, ktorým Judíniová pchá pod nos cicky.