Básnik by povedal,
že je to irónia osudu
stratiť, čo sme nikdy nemali
a sebakriticky nazvať
veci pravým menom – realita.
Utekať pred nezdravým
a nevstať, keď sme už zaspali...
Číri poetizmus z mojej strany
od nôh až po vlasy z hlavy
píšem čo chcem – demokracia.
Žiaľ len papier počúva moje spovede
no už aj ten posledný kamarát
radšej otočil list
opäť sa raz zamyslím
kam som vlastne chcel ísť...
Dátum vloženia 21. 11. 2012 15:29alfonz10
posledný kamarát
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1495
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti