Basnicky.sk

Túlal sa mestom, túlal sa naprieč svetom sam

srdce držal na dlani, rozmýšlal komu ho dám

cesta kľukatá bola, bosí po nej kráčal

duša ho opúšťala, sám seba strácal



takto to šlo dní, mesiacov, rokov pár

vieru zanechal, myslel že pán sa sním len hral

ked tu nastal okamih čo jeho svet zmenil

prišlo mu do života zas niečo čo by si cenil



teplo opäť zahrialo vnútro tela jeho

zdvihnúť sa pokúšal, postavil sa nesmelo

pozrel do neba, zakričal ďakujem pekne

pristúpil bližšie, srdce zrazu opäť mäkne



roztopil sa ľad v duši ako sneh na konci marca

odtrhol kvetinu, podal ju a začala romanca

zľahka a najprv nesmelo zahrnul ju pohladmi

snažil sa ukazáť a získať ju svojími kladmi



očný kontakt, prvý dotyk jemný bol hneď

nasledne podlahol citom a očervenela mu pleť

spýtala sa ho čo tak rudne v tvári

hanbil sa, chcel to ukryť, že sa jej niečo marí



za pár dní bola už ruka v rukáve

pozával ju na čaj, zmrzlinu, kolač ku káve

deň za dňom sa míňal ako voda

jeho nálada začala byť viac než len dobrá



vzťah sa stal viac intenzívnejším

a jeho bezcenný život krajším

jeden letný večer žiadal o ruku jej

povedala áno, tak sa raduj, tak sa smej



v bielom tam stála ako tvoja nevesta

pršalo, ale to od radosti plakali nebesá

splynutie tiel hneď večer nastalo

ked to zrazu nečakane prestalo



otvorilo sa okno žiara sa objavila

nastalo ticho hrobové z ničoho nič

ochladol vzduch, zjavila sa démonická sila

stuhol, nehybne pozeral a hovoril nekrič



diabol vstúpil, ruka jeho vytrhla mu ťa z náruče

mávol nad ním rukou, mágia, pohltili ho kŕče

vidí ako sa mu žena stráca v tme čiernej

sa dostal nepriazňou osudu do situácie biednej



z posledných síl reval slová do prázdna

neber mi pau pau, je pre mňa podstatná

otvoril oči, sedí na posteli, spotený udychčano

za pár okamihov zistil, sa mu to len celé snívalo



ukludnil sa, lahol, zavrel oči. znova zaspal

v krajine snov opäť po tebe pátral

blúdi snovou krajinou sem a tam

už ťa vidím usmiatu, v ústrety ti kráčam