Basnicky.sk

ani neviem

prečo mám na pracovnom stole paradajky

zabalené v igelite

na stoličke prevesený bratov šedo zelený sveter čo Ťa zabalil

v počítači hudbu čo ktosi zdieľal

a ja sa tvárim, že všetky jej pocity patria mne.


a pritom sa cítim

iba ako tá paradajka v plaste,

červená od únavy všednosti.

kým Ty bozkami hladíš cestu mojej slze

dýcham Tvoje objatie

zabalíš ma do ramien

odovzdáš mi teplý chlad.

na stole pribudol čokoládový topping

a ''Ty'' má vždy iné meno.