Basnicky.sk

Rieka tíško šepka, v tichu žiari
a berie z pier obraz tajomný.
Strácam sa v ťažkých mrakoch.
Pohlad chladí v duši a ja
bezbranne nocou pohŕdam.
Nechcem nahliadnuť do svetla na tvári,
len sa vyhnúť slepým pádom.
Tak hlúpo.
A čo tak odletieť so zvonením rovno k ozvenám?
V štedrých vetách
sa nepriamo zbavujem hnevu.
Horkosť vo vlasoch dúfa,
že sa deň s pokorou vráti - bez stôp.
A iba búrka zastiera príbeh lásky.
Život sa ma s ľahkosťou dotýka prstami pravdy,
takpovediac, trpím.
A pochybnosti plynú ďalej.
Pýtam sa - prečo v sebe nariekam zmätene?
Tie ruky z očí nikdy dolu nedám.
Z časti ma to rozláme,
z časti sa niečo zatají.
Zaženiem bolesť, utíšim trpkosť,
ale aj tak ma láska odsúdi.
Chlípem dúšky pokory
a čakám, že zaplačeš.