Basnicky.sk

dvadsaťpäť rokov za mnou, v nedohľadne
hľadám životné šťastie a hľadám ho na dne
stratený v tomto veľkom svete už odmalička
stratený na tej dlhej ceste až do nebíčka...

letmé záblesky nádeje a hneď k ním kráčam
čím viac ich vidím, tým viac sa v nich strácam
hľadám svojho anjela, ktorý zostane pri mne
anjela, ktorý až padnem, tak ma zas zdvihne

dosiaľ len padám a sám sa nútim zdvihnúť
nútim sa žiť a čas, nechávam len plynúť
ten osud, to životné šťastie čo je to vlastne
som uväznený v sebe, v mojom tele - v base.