Basnicky.sk

snali2  Zobraziť/skryť lištu autora

Slzy anielov

Keď odchádzaš,
aniely plačú.

To chceš?

Daruj im chvíľku smiechu,
kedy si do rukávov utrú slzy.
Aj oni sa chcú dívať na svet priamo,
bez zaroseného pohladu
a či prehnaných citov?

Keď sa im slzy hompálajú na mihalniciach
a unavené oči klipkajú,
opúšťa ich sila
a rany vyrazili dych.

Aj to si chcel?

Načo toľko hriechu,
izby plné kriku,
cez okno letiacu tvoju pýchu?

Daj im vetra do krídel
nech opäť s ľahkosťou vzlietnu,
no kam si im ukázal cestu ?
Kde im svetlo svteta svieti?
Kde ruže rastú v daždi?
Bezruký podá im pomocnú ruku,
hluchý šepot motýlich krídel,
nemý dar reči
a slepý teplý východ slnka?

Pocítili bolesť,keď nastalo ticho.
To ticho medzi nami.

Je to fér?

Spýtal si sa ich čo chcú?

Nie.

Len hladíš na to,čo smú.

Skúsil si blúdiť ako oni?
Stáť pri niekom,keď slzy roní?
Vieš,že im to trhá srdce?

Bez ostichu,nebojácne tak ako vždy,
tasia meče dobra v každom boji,
v rosou utkanej zbroji.

Bijú sa za nás aj v nebi,
orodujú za naše skutky,
bez nároku na odmeny,
čakajú na odpustky.

Aj pre teba...

Zaťal si rany do duše-
-jazvy na desiatky rokov,
páliace slzy na líci,
hanlivé slová,posmech,
dušu rozdrvenú na drobné kúsky,
spomienky desiace,
a čierne myšlienky.

Prinútil si ich myslieť.
Premýšlať nad sebou.
Rozoberať pocity.
Zdvihnúť sa zo zeme
s odretými kolenami.

Muselo to byť?

Naučil milovať každý okamich
a nenávidieť chvíle.
Bozkávať rozochvené pery
a výsmech pre kúsok nehy.

Mali by ti dakovať?

Možno nie dnes,
a možno hneď...

Snáď sám sa dočkás pochvali,
čo ti sami na zem zoslali,
oblakmi na dážď zmenili,
a v lúčoch slnka ukryli.

Snáď prídeš na svoje chyby,
neskrývajúc sa za ich zničené krídla,
čo čas ich predbehol
a navonok zostárli.

Prajem ti dostať milosrdné rozhrešenie.
Zaslúžiš si to však?

No oni nehladia nato kým si,
ale prečo?

Kto vytesal sochu zo stromu,
ktorý ešte rástol?
Kto uťal konáre-tú sladkú slobodu
a otrhal listy-tie hravé sny,
obral plod-tú detskú nevinnosť?

Raz keď sám sa staneš anielom,
pochopíš.
Uveríš,pocítiš tú ťarchu.
Bremeno ktoré nosia za iných,
a starosti sveta.

Už vieš?

No dnes,keď odchádzaš,neplače nik...
Ani jeden krehký anielik.
Dátum vloženia 4. 11. 2012 00:33
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1630
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre